Fibrilácia predsiení
Fibrilácia predsiení – kardiovaskulárna epidémia 21. storočia?
Fibrilácia predsiení je najčastejšou pretrvávajúcou arytmiou.
Výskyt v celkovej populácii sa odhaduje na 0,5-1%, s významným nárastom vo vyšších vekových skupinách, pričom ľudia starší ako 80 rokov sú postihnutí až v 10%. Po zohľadnení veku a iných predisponujúcich faktorov sú muži 1,5- krát náchylnejší na vznik fibrilácie predsiení ako ženy.
Fibrilácia predsiení je typická arytmia starnúcej populácie. 84% pacientov je starších ako 65 rokov. S každou dekádou veku sa výskyt zdvojnásobuje. Navyše zaznamenávame tzv. sekulárny trend. Od r. 1968 do r. 1998 významne vzrástol výskyt fibrilácie predsiení u dospelých vo veku 65-84 rokov.
U 70-90% postihnutých úplne chýbajú symptómy a v 30-45% sa arytmia diagnostikuje náhodou. Je teda veľmi pravdepodobné, že dochádza k podstatnému podhodnoteniu skutočného rozsahu problému fibrilácie predsiení. Do roku 2005 očakávame 2,5 násobný vzostup počtu pacientov s fibriláciou predsiení.
Pacienti, ktorí majú z tejto arytmie symptómy sa sťažujú najmä na búšenie srdca, pokles výkonnosti, únavnosť, dýchavicu a tlaky na hrudníku. Nezriedka býva prvou manifestáciou ochorenia mozgová porážka.
Najčastejšou vyvolávajúcou príčinou fibrilácie predsiení je hypertenzia – vysoký krvný tlak (14%), nasledovaná chronickým srdcovým zlyhaním (10%), chlopňovými chybami (5%) a ischemickou chorobou srdca (5%). K menej častým príčinám patrí pľúcna embólia, chronická obštrukčná choroba pľúc, poruchy štítnej žľazy, zápal osrdcovníka, nadmerný nárazový konzum alkoholu, atď.
Za posledných 10 rokov sa viac ako zdvojnásobila úmrtnosť na komplikácie fibrilácie predsiení, čo ostro kontrastuje s poklesom úmrtnosti iných kardiovaskulárnych ochorení. Človek s fibriláciou predsiení má 3-5 – krát vyššie riziko mozgovej porážky oproti jeho rovesníkovi bez arytmie, pričom muži sú rizikovejší. Navyše sa predpokladá, že fibrilácia predsiení môže hrať významnú úlohu pri vzniku vaskulárneho základu pre Alzheimerovu chorobu.
Fibrilácia predsiení znamená, že oddiely srdca nazývané predsiene strácajú schopnosť mechanickej pumpy a tým prečerpávania krvi. N. Söderström v r. 1948 povedal, že „nehybnosť predsieňových stien spôsobuje ich bezbrannosť voči trombotickým depozitom tak, ako by bol kôň bez kožných svalov bezbranný voči muchám“. Z uvedeného vyplýva, že najzávažnejším dopadom tejto arytmie je vznik krvných zrazenín v srdci (trombov) a ich vycestovanie (embólia) do rôznych ciev v organizme – tzv. tromboembolické komplikácie. Najčastejšia tromboembolická komplikácia je už spomínaná mozgová porážka, ale trombus môže vycestovať a upchať cievu najrôznejších orgánov (pľúca, končatiny, obličky, oko ...).
Úlohou lekára – kardiológa je najmä stanoviť individuálne riziko tromboembolických komplikácií a podľa toho pacienta liečiť tzv. antitrombotickou alebo antikoagulačnou liečbou. K pilierom manažmentu chorých s fibriláciou predsiení patrí okrem redukcie rizika tromboembolizmu aj nastolenie a udržanie normálneho, tzv. sínusového rytmu, alebo tzv. kontrola komorovej odpovede, t.j. spomalenie rýchlosti arytmie.
Medicína v tejto oblasti za posledné roky napreduje míľovými krokmi. K „starej“ osvedčenej medikamentóznej liečbe sa pridali nové možnosti liečenia – napr. tzv. ablácia, ktorá sa vykonáva na špecializovaných pracoviskách.
Dopad „epidémie“ fibrilácie predsiení na verejné zdravotníctvo je obrovský a v najbližších desaťročiach bude rásť. Prevencia fibrilácie predsiení a jej kompikácií sa musí stať prioritnou integrálnou súčasťou akejkoľvek modernej stratégie zameranej na zníženie kardiovaskulárnej morbidity a mortality. V r. 2030 sa v západnom svete zdvojnásobí počet ľudí nad 65 rokov a z nich ca. 10% bude mať fibriláciu predsiení. Pritom stratégia manažmentu na ambulantnej úrovni je jednoduchá, dokázateľne účinná a finančne dostupná.